04 Dobro a zlo

Autor: František Boldiš | 24.4.2012 o 15:27 | (upravené 24.4.2012 o 18:42) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  23x

Dobro a zlo sú dve navzájom protichodne polarizované životné kate­górie, ktorých ideoví predstavitelia sú Boh a Diabol v náboženskom po­nímaní. Morálny priestor medzi týmito dvomi krajnosťami je vyhradený človeku. Pre lepšiu obrazotvornosť možno použiť prirovnanie k tekutým náterovým farbám, kde biela predstavuje Boha ako symbol absolútnej či­stoty a čierna predstavuje Diabla ako reprezentanta čistého zla.

Dobro a zlo sú dve navzájom protichodne polarizované životné kate­górie, ktorých ideoví predstavitelia sú Boh a Diabol v náboženskom po­nímaní. Morálny priestor medzi týmito dvomi krajnosťami je vyhradený človeku. Pre lepšiu obrazotvornosť možno použiť prirovnanie k tekutým náterovým farbám, kde biela predstavuje Boha ako symbol absolútnej či­stoty a čierna predstavuje Diabla ako reprezentanta čistého zla. Mieša­ním týchto dvoch farieb vznikajú rôzne odtiene šedej, ktorá takto v pl­nom rozsahu charakterizuje morálne vlastnosti ľudí a ich inklináciu na jednu či druhú stranu. Žiadny človek nemôže dosiahnuť čierny odtieň, lebo aj ten najhorší vo svojom živote urobil aj niečo dobré. Biela farba je však výnimočne pre človeka dosiahnuteľná a to u malých detí do veku ich prvých krokov. Len čo začnú chodiť, hneď začnú robiť aj zle, i keď z ne­vedomosti ktorá pramení z nulových skúseností. Takéto dieťa začne ubli­žovať aj sebe aj rodičom, keď sa napríklad chytí horúceho sporáku, alebo stiahne zo stola obrus so všetkým čo na ňom je.

Pri takejto obrazotvornosti sa natíska otázka, ako tmavá šedá je ešte pre Boha prijateľná?

Človek si často ani neuvedomuje, že robí zle, čo môže byť spôsobené neskúsenosťou, nevzdelanosťou, alebo ľahkomyseľnosťou. Aj tu jednozna­čne platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Pre tento účel má člo­vek nainštalované svedomie, ktoré je obdobou čiernej skrinky v lieta­dlách. Znamená to, že všetko dobré i zlé čo v živote urobil sa zazna­menáva a bude použité pri jeho konečnej konfrontácii.

Problémovým prvkom v týchto úvahách je zlo. Načo vzniklo a aké je jeho poslanie a význam? Určite by sme sa ho radšej zbavili, ale tým by za­niklo aj dobro, ktoré jestvuje len vďaka jeho negatívnemu protikladu, čo by nám možno tiež nevadilo.

Pravou podstatou zla je jeho selekčný charakter vo vývojovom procese živej prírody, ktorá je zatiaľ ešte stále iba na ceste smerujúcej k nejakej finálnej dokonalosti.

Tu treba upozorniť na chybný údaj v knihe Genezis o stvorení sveta, kde sa uvádza, že Boh stvoril svet. V skutočnosti Boh svet ešte stále tvorí a zdokonaľuje, čo je postupný proces od horšieho k lepšiemu, pričom to horšie sa vyraďuje a likviduje čo v živote vidíme na každom kroku v po­dobe odumierania a znovuzrodenia. Týmto postupom by mala byť každá ďa­lšia generácia o niečo dokonalejšia, čo sa v podstate aj deje, no žiaľ aj s negatívnym príspevkom človeka, ktorý je v tomto procese ako slon v porceláne, alebo ako to dieťa čo sa práve učí chodiť. Samohybný vývojový proces v divočine sa riadi zákonom divočiny a vzá­jomným požieraním sa. Je to zákon univerzálny a funkčný, ktorý však človeku nevonia. Človek sa čiastočne vyčlenil z divej prírody tým, že sa dostal na vyššiu rozumovú úroveň vedúcu často k pochybnému zasahovaniu do prírodných zákonov. Snaží sa jedno zlo zredukovať, ale tým možno iné, väčšie na seba privoláva. Takouto hrozbou je napríklad liečiteľstvo, ktoré udržuje pri živote i takých jedincov, ktorí by za normálnych prí­rodných okolností neprežili a ich neodolné organizmy by boli z repro­dukčného procesu vyradené ako nežiaduce. V tomto smere už človek začína mať očividné problémy, ktorých príčinou nie je Boh.

V televíznom seriáli Dr. House z lekárskeho prostredia v jednej epizóde tento geniálny lekár pri beznádejnom pohľade na utrpenie pacienta vyslo­vil túto úvahu: "Boh buď nejestvuje, alebo je mimoriadne krutý". Ja k tomu dodávam: Ak Boh existuje, tak musí v jednom kuse plakať nad človekom v jeho terajšej podobe. Nejde tu o nevedomé zlo, ale zlo úmyselné, ktoré sa šíri ako rakovina a v živočíšnej ríši nemá obdobu. Istý významný bratislav­ský umelec nedávno verejne vyslovil pochybnosť, či život v dnešnej dobe nie je peklo na zemi. Pravdepodobne nie. Boli aj omnoho horšie časy, ako napríklad hrôzy druhej svetovej vojny, keď mnohí očití svedkovia vyslovili pochybnosť: Ak by existoval Boh, nemohol by toto dopustiť. Žiaľ, mohol a je na to aj dosť dobrý dôvod. Ako v konečnom dôsledku oddelí zlých ľudí od dobrých ak im nadprirodzeným spôsobom zabráni konať zlo a vyfarbiť sa v plnej "kráse"?

Takýto selektívny proces je normálny a bežný napríklad v chovateľstve dostihových koni. Žiadneho koňa nemožno označiť za dobrého či zlého pretekára bez toho, aby dostal v pretekoch šancu.

Táto téma sa dá uzavrieť Kristovým podobenstvom o kúkole /burine/, keď prišli sluhovia za gazdom so správou, že na poli v pšenici objavili mnoho kúkoľu a či ho majú vytrhať. Odpoveď hospodára bola záporná s tým, že sa oddelí pri žatve a až potom bude hodený na oheň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?