02 Existuje Boh?
Ak má byť reč o človeku a medziľudských vzťahoch, tak je nevyhnutné začať práve takouto jednoduchou a elementárnou otázkou.
Na jednoduchú otázku je aj jednoduchá, univerzálna a jedine správna odpoveď, ktorá znie NEVIEM. Táto odpoveď je rovnaká tak pre ateistu, ako aj pre nejakého vrcholného predstaviteľa hociktorej náboženskej organizácie. Obe tieto reprezentatívne strany môžu používať tie najrozmanitejšie argumentácie za, alebo proti. Žiadny z takýchto argumentov nemôže byť považovaný za dôkaz existencie či neexistencie Boha. Vždy ide iba o snahu a subjektívny názor smerujúci k obhajobe vlastnej VIERY.
Veriť v Boha je trochu málo na to, aby Boh existoval, ale práve tak málo je aj veriť, že Boh nejestvuje. Tu sa objavuje zaujímavý paradox, keď vlastne aj ateista je veriaci človek, len v opačnom garde. Názorová protichodnosť v tomto smere je zdanlivo v rovnovážnom stave a preto môže aj ten povestný muchačinec nakloniť misku váh na niektorú stranu a to najmä u ľudí vzdelaných a hlavne vedcov. Východiskom z tejto patovej situácie je logika hazardného hráča založená na matematickej pravdepodobnosti, ktorou sa možno dopracovať k VIERE v Boha. Ak hráč túžiaci po výhre vloží do hry nejakú finančnú čiastku, verí i napriek veľmi malej šanci, že sa na neho usmeje šťastena a vyhrá, pričom málo rozmnoží na majland. Je to lákavá predstava, ktorú aj organizátori hier radi povzbudzujú pozitívnym sloganom: Kto nehrá, nevyhrá.
V otázke existencie Boha sme všetci bez výnimky hazardní hráči. Je len otázne, kto koľko vyhrá alebo prehrá. Matematická šanca na to, že Boh je, sa dá vyčísliť pomerom 50:50%, alebo 1:1. Takto vysoká Šanca na výhru nejestvuje v žiadnej lotérii, i keď teoreticky to možné je. Výhry by však boli tak malé, že by sa vlastne hrať ani neoplatilo. Toto však neplatí v lotérii v hre o Boha a svoju posmrtnú existenciu. Výhra tu môže byť neskutočne a osudovo vysoká. Stačí len použiť zdravý sedliacky rozum.
Herný variant l: Rozhodnem sa pre neexistenciu Boha - výhrou je väčšia pohodlnosť, ignorovanie morálky a zákonov, finančný a majetkový profit a možno aj mafiánske motto - Lepšie je žiť krátko a dobre, ako dlho a zle. Cicero k takejto filozofii povedal: "Nič nie je tak typické pre prízemného a obmedzeného ducha, ako láska k majetku".
Herný variant 2: Verím v Boha, čo vedie spravidla ku skromnejšej životnej úrovni, ale pri posmrtnej konfrontácii môže ísť o enormnú výhru, hoci som do hry vložil pomerne málo. Ak by však smrťou všetko skončilo, aj tak by som neprehral, lebo by som už o svojej prehre nemal vedomie na rozdiel s variantu l, kde by vedomie, prehra a jej následky boli a boli by tragické!
Myslím, že karty sú rozdané a každý môže hrať podľa vlastného uváženie.
Je tu však treba podotknúť, že žiadne náboženstvo nemá Boha patentovaného. Ide o svetské organizácie z ktorých veľmi často profitujú poprední vychytralí jednotlivci, ktorí viere v Boha skôr škodia ako pomáhajú. Jednoznačne platí, že viera v Boha a viera v nejaké náboženstvo môžu byť dve veľmi rozdielne a navzájom nesúvisiace veci. O Bohu možno s istotou tvrdiť iba to, že je nedefinovateľný a teda akékoľvek ľudské predstavy a ňom sú vždy falošné. Za vážnu pozornosť však stojí prehlásenie sv. Pavla: „Oko ľudské nevidelo, ucho ľudské nepočulo a srdce ľudské nepocítilo čo Boh pripravil tým, čo ho milujú".
Pre našu lotériu s existenciou Boha by to mohla byť dobrá motivácia. Chudobný človek ľahšie uverí v Boha a posmrtnú spravodlivosť ako boháč, ktorý zbohatol vďaka svojej chamtivosti a nenásytnosti. Z poctivej roboty sa zbohatnúť nedá z čoho zrejme pramení aj Kristov výrok: „Skôr prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do kráľovstva nebeského“